Ahojte! 👋
V piatok som bol na južnej Morave. Pršalo. Vtedy som ešte netušil, čo všetko ten dážď prinesie a mnohým aj zoberie. Bratia Česi, držíme vám aj s 🥾 Krokom vpred palce, aby ste sa z veľkej vody čo najskôr postavili naspäť na nohy.
Dnes sa dozvieme niečo o externej cervikálnej resorpcii.
Externá cervikálna resorpcia (z angl. ECR = external cervical resorption) je zložitý a často prehliadaný problém v oblasti zubného lekárstva, ktorý môže mať vážne následky na zdravie zubov. Je to proces, pri ktorom dochádza k deštrukcii zubného tkaniva v oblasti krčku zuba. Napriek deštrukčnej povahe je ECR v počiatočných fázach často asymptomatická. Aké sú najčastejšie príčiny vzniku ECR? Stačí jeden etiologický faktor, alebo je potrebné ich nazbierať viac? Ako vlastne ECR klasifikujeme?
Odpovede na tieto otázky si napíšeme v dnešnom čísle.
1• Heithersay
Ak sa ideme baviť o ECR, tak nemôžeme začať inak než klasikou. Geoffrey S. Heithersay a jeho článok v toku 1999, v ktorom sa snažil zhrnúť etiologické faktory vzniku ECR. Okrem toho uvidela svetlo sveta aj jeho vlastná klasifikácia týchto defektov. Invazívne cervikálne resorpcie rozdelil do štyroch tried:
Trieda I. Označuje malú invazívnu resorpčnú léziu v blízkosti cervikálnej oblasti s plytkým prienikom do dentínu.
Trieda II. Označuje dobre definovanú invazívnu resorpčnú léziu, ktorá prenikla blízko ku koronárnej pulpálnej dutine, ale vykazuje malé alebo žiadne rozšírenie do radikulárneho dentínu.
Trieda III. Označuje hlbšiu inváziu resorptívneho tkaniva. Zahŕňa nielen koronárny dentín, ale zasahuje minimálne do koronárnej tretiny koreňa.
Trieda IV. Označuje veľký invazívny resorpčný proces, ktorý presahuje koronárnu tretinu koreňového kanálika.
Heithersay mal pekne početnú skupinu 222 pacientov s celkovým počtom 257 zubov s ECR. Čo už je dosť zubov na to, aby vedel vyvodiť štatistické závery. Ortodontická terapia bola najčastejším samostatným rizikovým faktorom, a to až v 21,2 % prípadoch. Ďalej nasledovali trauma, intrakoronárne bielenie a chirurgický zákrok zasahujúci cemento-sklovinnú hranicu. Až 28,9 % pacientov malo prítomný viac než jeden rizikový faktor.
Článok si môžete prečítať na tomto odkaze.
2• Patel
Takmer 20 rokov po Heithersayovi prišiel Shanon Patel s kolegami s modernejšou, už 3D klasifikáciou ECR. Poďme si ju teda trošku rozobrať. Nová klasifikácia, ktorú autori navrhli, zohľadňuje tri hlavné aspekty ECR:
Výška lézie: Klasifikuje sa do štyroch kategórií na základe jej umiestnenia vo vzťahu k cemento-sklovinnej hranici (z angl. CEJ = cemento-enamel junction) a kostnému hrebeňu:
Keep reading with a 7-day free trial
Subscribe to Krok vpred to keep reading this post and get 7 days of free access to the full post archives.