#48 Opakované subgingiválne ošetrenie

Má zmysel robiť každé 3 mesiace deep scale?

---

Ahojte! 👋

Opäť je tu 🥾 Krok vpred, v ktorom sa budeme venovať parodontu. Naposledy sme si predstavili Anitu Badersten, ktorá spolu s kolegami publikovala vynikajúce články, v ktorých skúmali subgingiválne ošetrenie (pozri Krok vpred #45 Doba hojenia parodontu). V dnešnom čísle nadviažeme na túto problematiku a skúsime sa pozrieť na to, či má zmysel robiť opakovaný deep scale počas iniciálnej terapie.

---

1• Čo na to sondáž?

V rámci tejto štúdie sledovali 13 pacientov s pokročilou parodontitis. Pred akoukoľvek intervenciou bol najprv každý pacient kompletne vyšetrený, čiže urobili kompletný parodontologický status. Ako už vieme, ten zahŕňa vyšetrenie na 6 miestach zuba, pričom sa sleduje:

• prítomnosť biofilmu (z angl. PLI = plaque index);

• prítomnosť zápalu/krvácania (z angl. BOP = bleeding on probing);

• úroveň závesného aparátu (z angl. CAL = clinical attachment level), ktorá je daná hĺbkou sondáže (z angl. PD = probing depth) a úrovňou marginálnej gingivy (pri parodontitis býva ústup, čiže recesus).

Celkovo tak získali informácie zo 624 miest. Hodnotili však iba rezáky, očné a črenové zuby. Viackoreňové zuby neboli zahrnuté (nebojte, aj furkačné defekty si v budúcnosti zoberieme na paškál 😉).

U každého pacienta po hygienickej inštruktáži náhodne rozdelili časť zubov tak, že niektoré boli subgingiválne ošetrené iba raz, ostatné opakovane (3x za sebou v trojmesačných intervaloch). Na odstránenie biofilmu používali ultrazvukový prístroj.

Pacientov sledovali každé 3 mesiace počas celého experimentu, ktorý trval 2 roky.

Hoci výskum robili v 80. rokoch, používali sondu senzitívnu na tlak, ktorá zabezpečila, aby nedošlo ku skresleniu výsledkov nesprávnym vyšetrením. Taktiež lekár, ktorý pacienta vyšetroval, nevedel ktorá časť úst bola ošetrená jednorázovo a ktorá opakovane. Jednoducho, metodika ako lusk 😎.

Hĺbka sondáže sa zmenšila z cca 6 mm (priemerná hodnota všetkých vyšetrovaných miest) na niečo málo nad 4 mm počas prvých 3 mesiacov po subgingiválnom ošetrení. V tejto štúdii boli ale aj choboty, ktoré mali iniciálnu PD až 11 mm, a my už vieme, že doba hojenia môže u hlbokých chobotov prebiehať 6 – 9 mesiacov. Takže urobiť závery po 3 mesiacoch by bola chyba, nakoľko môžeme očakávať ešte ďalšie zlepšenie stavu. A tak sa aj stalo, priemerná PD sa následne zmenšovala až na cca 3,5 mm a to bez rozdielu, či bol deep scale vykonaný iba raz, alebo sa opakoval v trojmesačných intervaloch.

2• Ako je to so zápalom?

PD nebol jediný parameter, ktorý sa v čase menil. Tým, že dochádza počas iniciálnej terapie parodontitis k hojeniu tkanív, miznú tak aj prítomné známky zápalu. Jedným z nich je edém. Keď sa opuch zmenšuje, tkanivá atrofujú (zmenšuje sa tým logicky aj PD) a vzniká recesus.