#34 Ako správne preparovať na fazetu?

Je incizálna redukcia potrebná?

Ahojte! 👋

Vitajte v medziobdobí medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb na Slovensku. Dúfajme, že Slovensko urobí 6. apríla 🥾 Krok vpred a nie vzad.

Dnes sa dozviete niečo o keramických fazetách.

Keramické fazety predstavujú štandard medzi minimálne invazívnymi ošetreniami dostupnými na zlepšenie estetiky predných zubov. Existuje však jednota v tom, ako zub na takéto ošetrenie nachystať? Je alebo nie je potrebné redukovať incizálnu hranu? Môžeme fazetu fixovať aj k dentínu? Je nutné mať sklovinu po okrajoch preparácie? A musíme vôbec na fazetu zub preparovať?

Odpovede na tieto otázky si napíšeme v dnešnom čísle.

---

1• Je incizálna redukcia potrebná?

Sy Yin Chai s kolektívom autorov prelustrovali viac ako 300 článkov, aby nakoniec zo 40 z nich spravili tento prehľad. Do úvahy brali len štúdie, v ktorých sa porovnávali minimálne dva rôzne druhy incizálnej preparácie. V zásade môže byť rozdelená do dvoch širších kategórií: prekrývajúca alebo neprekrývajúca incizálnu hranu. Z klinických štúdií vieme, že incizálna keramika je najčastejším miestom, kde fazety praskajú.

Vo svojom prehľade zistili, že dve najpoužívanejšie preparácie na ukončenie fazety sú butt joint a feathered-edge. Po slovensky by sme si ich mohli pomenovať ako Tupelo (butt joint) a Pierko (feathered-edge). Ďalšie dve sledované preparácie boli Okienko (window) a Skosenička (palatal chamfer). Okienko a Pierko patria do typu preparácií neprekrývajúceho incizálnu hranu. Tupelo a Skosenička zasa do typu preparácie, pri ktorom sa incizálna hrana prekrýva. Čo im vyšlo z prehľadu jednotlivých preparácií?

Okienko – pri tomto type preparácie by malo byť najmenšie napätie na labiálnej ploche v porovnaní s preparáciami prekrývajúcimi incizálnu hranu. Jeho veľká nevýhoda je ale náročné maskovanie prechodu keramika-sklovina.

Pierko – táto preparácia je vhodná u pacientov s normálnym overbite (Po slovensky sa to povie asi prekus, fakt netuším 😀. Proste u pacientov, ktorí nemajú hlboký zhryz). Aj napriek tomu ale u tohto typu preparácie vykazujú fazety častý chipping keramiky, náročne sa pri nasádzaní adaptujú do správnej pozície a z toho vyplývajú aj časté zafarbenia pigmentmi po okrajoch. Mnohé štúdie v tomto prehľade však ukazovali protichodné výsledky pri výhodách a nevýhodách preparácie Pierko.

Tupelo – medzi výhody incizálneho presahu patrí maskovanie inak zreteľného incizálneho okraja preparácie, hrubšia vrstva keramiky a z toho plynúce spevnenie incizálnej hrany alebo jednoduchšia adaptácia pri fixácii keramických faziet. Tupelo je vhodné napríklad u pacientov s hlbokým zhryzom (Angle II. trieda, 2. oddelenie) alebo u pacientov so skríženým zhryzom vo frontálnom úseku. Oproti Skoseničke má výhodu aj v tom, že sa jednoduchšie preparuje, ľahšie sa určuje hranica preparácie a nie je u nej riziko chippingu tenkej keramiky palatinálne.

Skosenička – typ preparácie vhodný pri malom buko-lingválnom rozmere incizálnej hrany alebo v prípade, že chceme zuby incizálne viac predlžovať. Vyzerá to tak, že tento typ preparácie má najvyššiu toleranciu napätia pri funkčnom zaťažení. A to aj v porovnaní s Pierkom alebo Tupelom.

Pokiaľ ide o mieru prežitia, nie je rozdiel medzi preparáciami prekrývajúcimi a neprekrývajúcimi incizálnu hranu. Najčastejšou komplikáciou je fraktúra alebo chipping keramiky. Čo sa týka lokalizácie, tak najviac takýchto komplikácií sa vyskytuje v incizálnej keramike. Štúdie in vitro ukázali, že preparácia na Skoseničku (palatal chamfer) zvyšuje riziko fraktúry keramiky. Najmenší vplyv na pevnosť zuba mala naopak preparácia na Tupelo (butt joint).

Celý článok si môžete prečítať na tomto odkaze.

2• Koľko skloviny potrebujem pri fixácii?

580 faziet, 66 pacientov, 12 rokov follow up. Galip Gurel z toho už mohol urobiť nejaké závery 😊. Sledoval rôzne klinické parametre a ich vplyv na dlhodobé prežitie a úspešnosť keramických faziet. Okrem iného sa zameral na typ preparácie (hĺbku a okraj), predĺženie korunky, prítomnosť kompozitnej výplne, diastemu, stesnanie, diskoloráciu, atríciu alebo abráziu. Za celú dobu zlyhalo 42 faziet (7,2 %) a pozoroval celkovú kumulatívnu mieru prežitia 86 %.