#24 Parodontitis: Grading

Ako určujeme riziko progresie parodontitis

Kolegovia, vstúpme spolu do roku 2024! Za ten uplynulý by sme sa vám chceli poďakovať. Cítime vašu podporu na každom stretnutí, kongrese alebo v správe, ktorú nám napíšete. Naozaj nás to povzbudzuje neprestať!

Vyšlo to naozaj zaujímavo, dnes nás začal sledovať tisíci odberateľ. Tak mu poďme ukázať, o čom to tu celé je. V dnešnom špeciáli Kroku vpred si povieme si niečo o riziku progresie parodontitis, čiže o gradingu.

---

Po minulom čísle (pozri Krok vpred #21: Parodontitis: Staging) už vieme presne určiť mieru poškodenia závesného aparátu – parodontu a poznáme aj faktory, ktoré zvyšujú náročnosť terapie. Určiť len stage nám však nestačí. Existuje mnoho rizikových faktorov, ktoré nám vedia ovplyvniť výsledky terapie. Každý z nás určite videl pacienta, ktorý bol po ošetrení pekne stabilizovaný a ostalo to tak aj ďalšie roky pri pravidelných kontrolách. Ale poznáme aj pacienta, ktorého stav sa po tom istom ošetrení síce zlepšil, avšak aj napriek dobrej hygiene a pravidelných kontrolách je to ako na horskej dráhe – obdobie stability sa strieda s remisiou parodontitis. Prečo je to tak? Má to niečo spoločné s gradingom?

---

1• Čo nám určuje grading?

Bez ohľadu na mieru poškodenia parodontu (stage) môže parodontitis u jednotlivcov progredovať s rôznou rýchlosťou. Niektorí pacienti môžu reagovať horšie na bežnú terapiu, iní práve naopak. To, aký má parodontitis dopad na celkový zdravotný stav a ako interaguje s inými systémovými ochoreniami presne nepoznáme. Okrem diabetu a fajčenia nie je súvislosť s celkovými stavmi a ochoreniami zatiaľ dôkladne preskúmaná. Grading súvisí s rizikom progresie parodontitis a určuje aj schopnosť reakcie pacienta na štandardnú terapiu. Odhaduje sa priamym alebo nepriamym dôkazom progresie v troch triedach: pomalá, stredná a rýchla progresia (grade A‐C). Prítomnosť rôznych rizikových faktorov spojených s pacientom nám vie grading zásadne ovplyvniť. Na rozdiel od stagingu, grading sa môže v čase zlepšiť, ale aj zhoršiť. Preto je naším cieľom už v iniciálnej terapii odstrániť všetky rizikové faktory, napríklad, že naučíme pacienta čistiť a odnaučíme ho fajčiť, čím sa zlepší grading.

Celý článok si môžete prečítať na tomto odkaze.

2• Ako postupovať?

K určeniu gradingu využívame najprv primárne kritériá – priamy alebo nepriamy dôkaz progresie. Priamy dôkaz progresie sa dá určiť z predošlých vyšetrení, kedy vieme porovnať stratu závesného aparátu (z angl. CAL = clinical attachment loss) alebo ústup kosti na röntgene (RTG) v čase. Pokiaľ však pacienta vidíme prvý krát, alebo nemáme k dispozícii potrebné záznamy, môžeme k určeniu gradingu použiť nepriamy odhad pomocou straty kosti na RTG vzhľadom ku veku pacienta (z angl. RBL = radiographic bone loss).